Kohútik

Kohútik. Na jeseň 2012 sa konala v Očovej tradičná chovateľská výstava drobného domáceho zvieratstva. Teda hydiny, holubov a králikov. Na predaj boli aj mladé kohútiky zdrobnelej wyandtotky.
Sliepky môžu existovať v kľude aj bez kohúta. Pre dospelého kohúta normálnej veľkosti by bolo 6 kusov sliepok vraj aj tak málo. Podľa dostupných informácií optimum na jednoho kohúta je okolo 12 sliepok. Tak aby neboli príliš obťažované. Čísla nie sú úplne jednotné, zjavne sú rozdiely v temperamente kohútov v závislosti od plemena a možno aj konkrétne od individuálneho kusu.
Stretol som sa s názorom, že k menšiemu počtu sliepok je ale možné dať zdrobneného kohútika.
Tento fakt spolu so žobronením detí mal za následok, že sme si z výstavy odniesli mladého snáď 10 týždňového kohútika. Spomedzi troch, čo boli v spoločnej klietke, tento bol najsubmisívnejší, ostatní dvaja ho bili.
Vzali sme teda jeho, k deťom žiadne agresívneho kohúta by sme aj tak nechceli. Pán, ktorý nám ho odchytil, poznamenal, že to je „lososovitý“. Až podľa webu doma som neskôr určil, že zrejme ide o plemeno Wyandotka zdrobnelá a lososovitá farebná forma.

Kohútik to mal ťažké. Prišiel medzi už dospelé sliepky, tie ho neprijali veľmi dobre. Prvé dni strávil učupený vzadu za kurínom v úzkej škáre, kde si ho sliepky nevšimli. Jedlo a vodu dostával extra. Na noc som ho odchytil a vložil do kurína, nie na bidlá, iba do rohu.
Po pár dňoch sa naučil, že kurín je útočisko, kam sa môže schovať pred agresívnymi sliepkami a utiekal sa tam aj v priebehu dňa. Naučil sa schovávať do znáškového hniezda a aj tam v noci prespávať. (To mu ostalo až do teraz. Som zvedavý ako ho to odnaučím.)
Trvalo asi 2 týždne, kým si sliepky ako tak privykli. To znamená, že ho prestali naháňať a trhať z neho perie pri zočení. Teraz zhruba po dvoch mesiacoch sa už kohútik pohybuje medzi sliepkami voľne, privykli si.

Slepačie zápisky – Obsah