Týchto pár riadkov je o porovnaní snežníc a skialpinistických lyží.
Aké snežnice
Nie sú snežnice ako snežnice. V tomto prípade ide o snežnice značky Inook OX1. Čiže niečo ako stredná trieda medzi snežnicami.
Majú oceľové hroty, viazanie otočné okolo jednej osy, ktoré sa dá aj zdvihnúť pri výstupe do kopca alebo zafixovať.
Z čoho vychádza porovnanie
Snežnice som si zadovážil v januári 2012 motivovaný partiou priateľov fajnšmekrov a skialpinistov, keď ma začalo už fakt mrzieť, že ako nelyžiar mám hendikep a zimné výpravy v snehu sú bezo mňa.
Bolo to dobré rozhodnutie. Odvtedy som s nimi zažil pár výborných akcií. V riadkoch nižšie skúsim podať krátky subjektívny report, ako na tej ktorej výprave poslúžili.
Ak sa vám nechce čítať, tak vedzte, že záleží od terénu a vrstve snehu. Pri bohatej snehovej pokrývke a trase, kde sú dlhé príjemné široké svahy dolu kopcom, sú vo výhode lyžiari. Pri menšej vrstve snehu, neprehľadnejšej trase s prekážkami (trčiaca kosodrevina, skaly), na zľadovatenom teréne, sa výhoda zjazdu dole kopcom stráca a prevažuje stabilita, bezpečnosť a malá váha snežníc.
– – –
[suffusion-adsense client = ‚ca-pub-0898584110339665‘ slot = ‚3139688117‘ width = ‚468‘ height = ’60‘]
Január 2012 > Harmanec – Kráľová studňa – Krížna – Turecká
1.deň
Vyrazil som dolinou z Harmanca po zelenej značke. Bolo čerstvo nasnežené, vrstva možno 15 cm. Začiatok trasy sa dal absolvovať bez snežníc, v stope auta. Tá po chvíľke skončila a nazul som si snežnice. Pár turistov, ktorý šiel doteraz predo mnou, asi po kilometri končí. Mali ambíciu dôjsť na otočku na Kráľovú studňu a potom nazad. Na pešo, bez inej výstroje si netrúfajú to stihnúť. Pokračoval som ďalej. Po pár km prešiel cestou snežný skúter z hotela, vyskúšal som si vyzuť snežnice, či to nepôjde po stope skútra lepšie bez nich, ale po pár metroch ich obúvam nazad. „Naboso“ je občasné preborenie sa do hlbšieho snehu únavné. Takže pomaly ale isto som takto dorazil až na hotel.
Partia skialpinistov, ktorí vyrazili z Tureckej a prešli cez Krížnu a hrebeňom, dorazila chvíľu predo mnou. Mali dobrodružnú cestu, vo víchrici. Omrzli im pravé líca.
2.deň
Vyrazili sme z hotela na Krížnu. Snehu bolo pre lyžiarov ideálne. Na trase sa striedajú úseky, kde je vyfúkaný pevný povrch so závejmi. Do kopca ideme rovnakým tempom. Snežnice majú hroty, pekne držia, nepreklzujú.
Po rovine sa držíme tiež pokope. Myslím, že lyžiari majú na rovine nepatrne navrch nad snežnicami, keď využívajú sklz a nemusia viac dvíhať nohu. Snežnice to kompenzujú menšou váhou.
Na Krížnu dorážame spoločne. Dáme si čaj, čokoládu a tu už sa rozdelíme. Chlapi dávajú dole pásy a spúšťajú sa dole. Ja na snežniciach idem dlhými krokmi za nimi. Kým som zišiel dole, chlapi dolu v krčme zjedli polievku.
ZÁVER – 1.výprava
Pri dostatočnej vrstve snehu a dobrých podmienkach pre lyžiarov, sú skialpy rýchlejšie. Do kopca a na rovine sú porovnateľné, dole kopcom lyžiari snežničiarovi ujdú.
– – –
December 2012 > Trangoška – Chata pod Ďumbierom – Trangoška
1.deň
Stretávame sa večer na horskom hoteli Trangoška, dáme si klobásku a pivo a vyrážame. Snehu ešte nie je veľa. Nepatrná vrstva staršieho a na tom pripadnutá možno 15-20 cm vrstva nového snehu.
Driapeme sa spoločne rovnakým tempom. V druhej polovici trasy sa ukáže, že dvom účastníkom výpravy navoskovali sklznice a odlepujú sa im pásy. Pásy sa im odlepujú, lyže preklzujú. Musia si odmakať veľkú časť výstupu s prácou rúk a driapať sa paličkami. Snežnice v tomto samozrejme nemajú problém, vďaka hrotom držia, kde človek stúpi. V hlbšom snehu na prudkom svahu občas trocha podkĺznu, kým sa zastabilizujú.
Jedna nevýhoda snežníc je, keď existuje stopa vychodená lyžami. Snežnice sú širšie, takže treba upraviť krok, aby chôdza nebola nepohodlná.
Nakoniec dochádzame úspešne na chatu, dáme si kapustnicu, pobavíme sa a šups spať.
2.deň
Vyrážam skôr sám, lebo potrebujem byť zavčasu v civilizácii. Na snežniciach pohodlne, rýchlym krokom schádzam k autu a frčím …
Skialpinisti neskôr referujú, že zjazd bol dosť náročný a nebezpečný. Snehu bolo málo, takže strmé úseky cez úzke chodníčky pomedzi kosodrevinu hrozili úrazom.
Nakoniec sa ale nikomu nič nestalo a šťastne zišli.
ZÁVER – 2.výprava
Vyhrali snežnice. Jednak kvôli chybe pri navoskovaní lyží a odlepujúcim sa pásom. Potom pri trase dolu vďaka bezpečnosti a stabilite snežníc na jednej strane a riskantnému zjazdu na lyžiach na strane druhej.
– – –
December 2012 > Turecká – Kráľová studňa – Krížna – Ostredok
1.deň
Skialpinisti išli svojou obľúbenou trasou z Tureckej hore cez Krížnu a potom dole po hrebeni. Keďže na hrebeni bol silný vietor a koniec trasy absolvovali už po tme, pri čelovkách, mali to dosť náročné. Hrebeňové partie boli vyfúkané a len s veľmi málo snehom.
Ja som išiel vyskúšať trasu z Tureckej ďalej dolinou po žltej na Ramžinú a potom ďalej po zelenej cez Úplaz a Malú Krížnu. Prvá časť trasy, ktorá viedla lesom, bola pekne prešľapaná, takže sa dalo ísť „naboso“, snežnice ostali na batohu. Obul som si ich za Ramžinou, keď sa prešľapaná stopa zmenila na zafúkanú. Nová nevýhoda snežníc sa ukázala pri úseku Malej Krížnej na Kráľovu studňu po zelenej značke, keď sa dlhodobo traverzuje svah. Snežnice mali tendenciu kopírovať terén, hlavne na zľadovatených úsekoch, čo dosť nepríjemne vykrúca chodidlo a členok do jednej strany. Inak veľmi príjemná prechádzka, hlavne posledný úsek pri západe slnka za Malou krížnou na nepošľapanom chodniku na pomedzí lesa a kosodreviny. Dorazil som vyše hodiny skôr pred zvyškom partie. Pravda zvyšní fajnšmekri mali jednak dlhšiu trasu, ale hlavne oveľa väčšie prevýšenie a silnejší vietor na hrebeni.
2.deň
Úsek Kráľova studňa – Krížna je rovnocenný pre človeka na skialpoch a človeka na snežniciach. Z Krížnej pokračujeme na Ostredok.
Snehu je málo, je zľadovatený. Snežnice pekne stabilne držia aj na ľadovejších úsekoch, lyžiari musia byť trocha opatrnejší.
Váhovo ťažší fajnšmeker má výhodu oproti snežniciam na zjazdoch ma predbieha. Váhovo porovnateľní kamaráti na miernom svahu kvôli pásom musia kráčať podobne ako ja.
Za Ostredkom prechádza trasa okolo Suchého vrchu lesom k salašu. Idem prvý, na snežniciach ide človek ako traktor, nemá problém. Na salaš prichádzam ako prvý. Dvaja zdatnejší lyžiari krátko po mne. Tretí chvíľočku po nich. Toto bol pre lyžiarov náročnejší úsek, na úzkom chodníčku alebo pomedzi stromy hľadať vhodnú cestu pre lyže.
Na salaši si robíme prestávku. Revidujeme cieľ dostať sa až na Borišov a rozhodneme sa zísť dolu do Necpálskej doliny. Jeden z lyžiarov skladá lyže a ďalej pokračuje pešo, odvážnejší dvaja skladajú pásy a pokračujú na lyžiach. Snehu nie je veľa, vrchnú časť trasy absolvujú ako fakt dobrí lyžiari na lyžiach, neskôr keď nižšie snehu ešte ubudne vyzúvajú sa a schádzajú na pešo. To už mám aj ja vyzuté snežnice. Dole do doliny na cestu prichádzam prvý. Ostatní majú ťažšie batohy s priviazanými lyžami alebo ich držia v jednej ruke a stabilizujú sa iba druhou, kdežto ja frčím dolu a istím sa dvoma paličkami.
ZÁVER – 3.výprava
Z tejto akcie znova vyšli dosť dobre snežnice. Sú ľahšie ako skialpy, človek sa menej unaví. Sú bezpečné, nekĺžu, držia vďaka hrotom aj na ľade. Nie je problém ich rýchlo vyzuť a dať na batoh, kde nezavadzajú.
Skialpinista potrebuje pri horšom teréne už dosť značnú skúsenosť a kus odvahy.
Aktualizované 11.2.2013. Pridám zasa pár slov, ak sa vyskytne niečo zaujímavé.
