8 týždňové Dekalby

Keďže prvý pokus zaobstarať si nosnice znášajúce biele vajcia sa skončil nezdarom, zapátral som po zdrojoch v širšom okolí v snahe napraviť to. Zohnal som cez inzerciu na webe kontakt na chovateľa vlašiek jarabičích z Detvy, chovateľa ponukajúceho frízske sliepky v Žiari n.Hronom a zapisovateľka z Vrútok inzerovala medziiným aj Dekalby.

Pani z Vrútok komunikovala veľmi promtpne mailom, sľúbila, že sa ozve, ak bude vedieť, či Dekalby ozaj budú, aj to dodržala a posledný víkend sa ozvala. Dekalby aspoň v teórii by mali byť, čo sa znášky týka, z momentálnych troch možností najlepšie. Takže som si zahovoril 6 kusov a ostatným odriekol. Proces kúpy prebehol veľmi hladko. Keď som dorazil v utorok na miesto odovzdávky do Vrútok, už tam stálo auto gyronu. Príjemná obsluha, dve slečny a pán. Odovzdali mi už pripravený príjmový doklad, šupli do prepravky 6 mládok. Bol som upozornený, že sú veľmi lietavé a naozaj, jedna mládka hneď mala snahu vyletieť z prepravky a aj sa jej to podarilo, dostali sme ju tam až na druhý krát. Hladká transakcia, všetko prebehlo v poriadku.

Dekalby som videl naživo prvýkrát. Prvým dojmom pôsobia škaredo. Bledé, bezkrvé vtáky. Svetlé modrosivé oči. Svetlá koža, hrebienky aj zobáky. Tenké nohy, veľmi štíhle prsty. Prekvapilo ma, že sem tam majú tmavé pierko. Vyzerajú ako slepačí duchovia. ;) Oproti predošlým sliepkam sú veľmi opatrné a bojácne. Prvý poldeň strávili zavreté v kuríne, pričom sa snažili zostať, čo najviac v rohu pri akemkoľvek vyrušení. Ďalší deň (v stredu) ráno ostal kurín otvorený, takže mali možnosť vyjsť do voliéry. Večer som ostal zarazený, že vtáky nepobehujú po voliére, ako som čakal. Trčali v kuríne a zjavne ani celý deň nemali snahu z neho vyjsť. Odhliadnuc od bojácnosti, pôsobia inak v poriadku, granulky žerú a opatrne si zobli aj kus zeleného, dosť možné, že zelené prídavky doteraz vo veľkochove ani nepoznali.

Slepačie zápisky – Úvod / Obsah