Po pár desiatkach nehmatateľných e-kníh prečítaných z obrazovky Kindle som si nechal na Vianoce 2013 darovať reálnu papierovú knižku Juraja Červenáka Mŕtvy na Pekelnom vrchu. A máme tu hneď prvé plus pre autora za vydarený nenásilný marketing a budovanie si PR na FB. Román už je dávno prečítaný a založený na polici. Zostali len dojmy. Tie sú príjemné, dovolím si s nimi podeliť sa.
-
- Mŕtvy na Pekelnom vrchu
-
- Mŕtvy na Pekelnom vrchu
Kniha pôsobí hneď na pohľad aj na omäk seriózne. Papierový prebal zaujme decentným matným spracovaním, sympatickým detailom sú jemne plasticky vyvedené písmená. Pod prebalom nájdeme vkusnú dvojfarebnú kombináciu so siluetou. Neviem ako vy, ja zvyknem pri čitaní vrchný obal zvliekať, potom zaváži aj taký vizuálno hmatový detail. Po otvorení detektívky a zbežnom prelistovaní dýchnu na nás starobylým dojmom kapitoly so zvýrazneným začiatkom a krátkym súhrnom. Druhé plus za fyzický dojem.
Román uvádza sériu príbehov s dvojicou hrdinov.
Stein pôsobí drsne, zarputilo, proste prísne vojensky. V tejto postave cítiť akúsi hĺbku, možné tajomstvo schované kdesi ďaleko v jeho domovskom panstve v horách. Barbarič je jeho pravý opak, pôžitkársky a ľahtikársky. Nemôžem si pomôcť, ale táto dvojka mi silne pripomenula iných hrdinov a to zaklínača Geralda a barda Marigolda zo Sapkowského ságy. Čo vcelku vlastne môže autorovi len a len lichotiť.
Potom tu máme Jaroša. Tento mi pripadá ako predĺžená ruka Steina. Stein je mozog, Jaroš vykoná to, na čo starým zranením hendikapovaný kapitán fyzicky nemá, alebo čo by mu možno ubralo zo sympatií u čitateľov. Som zvedavý na ďalšie pokračovania, či ustrnie v tejto roli alebo sa aj ďalej rozvinie ako výraznejši charakter.
Dej oživuje na takú útlu knihu relatívne veľa ďalších postáv. Menej pozorný čitateľ, čo je aj môj prípad, sa v nich môže na chvíľu aj stratiť. Hrdinovia sa hekticky presúvajú z miesta na miesto, chvíľu su tu, potom zasa tam a zas nazad. Ledva sa majú čas zastaviť, pospať si, pojesť a popiť z lákavo a verne opísaných nápojov a jedál. U mňa bod k dobru za kulinárstvo, pol bodu dole za močenie a návštevy latrín. Nechýbalo mi to u Karla Maya, keď sme u príbehov, kde postavy putujú hore dolu a hľadajú zloduchov, ani u Dicka Francisa, keď sme u detektívov, čo dostávajú na hubu a riešia prípady.
Rozprávanie má šmrnc a dobovú atmosféru. Čo poteší fanúšikov predošlej fantasy tvorby Juraja Červenáka, že aj tu sa vyskytne náznak nadprirodzena a opäť sa objaví aj hrozivá čierna psovitá šelma s ohnivými očami. Tretí plus dávam za atmosféru a postavy.
Toľko stručne subjektívne dojmy a pocity štvrť roka po prečítaní. Ak to mám zhrnúť, veľmi dobre. Príjemná oddychová kniha, ktorú by som neváhal dať prečítať aj pubertálnemu synovi, aj svokre obľubujúcej detektívky. Som zvedavý na ďalšie príbehy a držím palce. Aj Steinovi, aj Barbaričovi a hlavne Červenákovi.