Beáta s Henrichom vyrazili zavčas rána z Košíc, aby vyzdvihli mňa v Očovej. V Banskej Bystrici sme naložili Juraja s Evkou a ich niekoľko veľa debničiek poživne a pitiva a o kúsok ďalej v Sásovej šiesteho účastníka, Mariána, s jeho debničkou. Našťastie karavan mal veľkolepý kufor, ktorý to všetko spratal. V družnej nálade sme vyrazili na sever, smer Čechy, Poľsko, Nemecko, Dánsko.
V Čechách sme sa zastavili na chutný obedík a frčali ďalej.
Ďalšia malá zastávka bola voľakde na pumpe, vycikať, doplniť palivo a vypiť kávu.
Posledná neplánovaná pauza nastala v ten večer kdesi v Poľsku, keď ma dlhá jazda, nízky tlak a živé rozprávanie Beáty o operácii jej kolena dostalo efektívne až do krátkej avšak pre ostatných cestujúcich desivej mdloby. Čím som sa vzápätí diskvalifikoval ako potenciálny šofér, keď som si na povzbudenie doprial štamperlík alkoholu. Keďže ostatná časť posádky už čo to na úspech výpravy samozrejme popila tiež, ostal vodičom Henrich a to hrdinsky nielen celú noc, ale aj veľkú väčšinu celej výpravy.
Za poslednú zmienku v tento deň stojí ešte Berlín, ktorý sa nám podarilo neobísť obchvatom, ale prešli sme ho takmer centrom niekedy okolo polnoci.