Mal som možnosť jednu noc pobudnúť v malebnej malej obci Lúčka v okrese Rožňava.
Dedina úhľadná, pokojná. Pobavil ma smerovník ku kostolu a kostolu, potešili historické detaily ako hasičská striekačka a „práčka“ na prádlo.
Kúsok nad domami pri cintoríne sú ruiny husitského kostolíka.
Zvyšky múrov, hradby sú pekne zakonzervované. Jedna strážna veža zrekonštruovaná aj so strechou. Celý areál je pekne udržiavaný.
V čase návštevy sa bolo možné ubytovať v „Rezorte Lúčka“.
Začiatok trasy je pri autobusovej zastávke „Sklené Teplice, rekreácia“. V prípade dopravy autom, dá sa odparkovať kúsok od zastávky, pri objekte „Koliba“.
Kapitulské bralá – Pod Kapitulskými bralami. Vodná nádrž Pustý Hrad.
Od autobusovej zastávky je to 5-10 minút po zelenej značke ku vodnej nádrži Pustý Hrad. Chodník sa tu napája na Zelenú trasu, je tu smerovník s názvom „Pod Kapitulskými Bralami“.
Je to príjemné miesto určené pre rybárov. Okolo vody sú lavičky aj stoly. Je tu aj ohnisko. Zaujímavý výhľad na Kapitulské Bralá.
Zelená trasa.
Trasa vedie lesom a postupne schádza ku ceste.
Za zmienu stojí chátrajúci areál bývalého pionierského tábora. Pôsobí trocha strašidelne.
Pri prechode cez cestu sa zároveň prechádza na pravú stranu potoka „Teplá“. Je potreba sa málinko vrátiť hore cestou a tam pokračovať po značke.
Odtiaľ chodník pokračuje čosi vyše pol kilometra pozdĺž „Teplej“. Potok miestami meandruje a sú tu viditeľné vodou erodované svahy.
Značka sa postupne odpája od doliny a stúpa. „Studnička Anky a Stana Jenatovích“ bola v čase mojej návštevy síce vynovená, avšak bez vody.
Vrcholové úseky s výhľadmi.
Po miernom asi pol kilometrovom stúpaní nasledujú veľmi pekné skalnaté a bralnaté úseky s výhľadmi na Kečku, Kapitulské Bralá, Szabóovu Skalu i do doliny Teplej.
Exponované časti sú porastené borovicami, dubmi. Táto zaujímavá časť má zhruba okolo kilometra. Potom trasa opäť stúpa lesom, sleduje hrebeň po zelenej, až na žltú odbočku na vyhliadku Szabóovej Skaly.
Szabóova skala. (353m)
Výrazné miesto, dominanta ústia doliny Teplej. Je tu turistický smerovník, kríž. Vyhliadka do širokého okolia, na Hliník nad Hronom, protiľahlé Kečku a Bralce, Lehôtku pod Brehmi.
Značka ukazuje 20 minút dolu do Lehôtky pod Brehmi. Zostup je relatívne strmý, prevýšenie vyše 100 výškových metrov.
Zastávka autobusu „Lehôtka pod Brehmi – mlyn“ ponúka východisko pre zaujímavú okružnú turistickú trasu. Je tu aj miesto na parkovanie pre pár áut. Smerovník hovorí o trvaní túry 2:10h. Voľným tempom so zastávkami na fotenie a kochanie sa mi to však trvalo hádam aj dva krát tak.
Prvý krátky úsek od zastávky (251m) po križovatku Bralce (298m) vedie po ceste a neskôr po lesnej ceste, ktorá bola akurát blatistá, rozjazdená po zvážaní dreva.
Z nej odbočuje príjemnejší turistický chodník, stúpa postupne zmiešaným lesom do členitejších skalnatých častí. Cestička je dobre značená, avšak chvíľami treba byť v strehu, lebo má tendencie k nečakaným vývrtkám.
Vrcholové úseky ponúkaju vyhliadky na údolie Hrona, niektoré pasáže sú prekvapivo strmé, nájdu sa aj pomocné reťaze.
Z Kečky (440m) je výhľad na protiľahlú Szaboovú skalu a ponad aj na Žiar nad Hronom a Hron.
Prekvapivý je kovový mostík cez jeden exponovaný úsek. Potom schádza chodník dole pod skalnú stenu.
Tu sa dá nájsť neďaleko chodníka malá jaskyňa. Podľa mapky pravdepodobne s názvom“Tmavá jaskyňa“. Vliezol som dnu. Pri snahe odfotiť vnútrajšok jaskyne bleskom som nechtiac vyplašil netopiera. Na jednom z obrázkov je ho vidieť.
Trasa odchádza od Kečky krivoľakým štýlom v snahe ukázať čo najviac zaujímavého. Prechádza skalným morom, pôsobivými skalnými útvarmi. Veternejšie a slnečné vrcholové úseky chvíľami striedajú chránené miesta, kde je citeľne chladnejšie a vlhkejšie a udržal sa tu sneh, ľad a cencúle i keď inde už o zime ani nechyrovať. (2.3.2025)
Aj skalnaté a balvanisté časti pôsobia živo a zeleno, sú porastené machmi a papraďorastami.
Odhadom po 2/3 – 3/4 pochodu je Janova lúka. Tu sa cesta vetví. Vľavo sa dá ísť kratšou lesnou cesnou cestou po žltej značke. Vpravo zeleným chodníčkom popri okraji lúky. Na lúke je luxusný posed (zamknutý) i s komínom, z ktorého majú poľovníci výhľad na krmelec i senník.
Za lúkou sa schádza lesom späť k lesnej ceste. Tesne pred napojením sa na ňu je mieto na odpočinok so stolom, lavicami a studničkou. Voda v studničke pri mojej návšteve bola, nevyzerala práve vtedy však veľmi vábne.
Finálna časť trasy zostupuje lesnou cestou popri potoku až ku smerovníku „Bralce“ odkiaľ je to 10 minút k východiskovému bodu na autobusovej zastávke.
Celkovo sa mi tento okruh veľmi pozdával. Je to zaujímavá, pestrá trasa. Veľmi príjemný poldňový výlet.
Pahorok Zmina (345 mn.n) v Hliníku nad Hronom ponúka možnosti na prechádzku. Tradičným cieľom je Kalvária a výstup a zostup po jednotlivých zastaveniach, kaplnkách, hore ku krížom – súsošiu Golgoty a späť.
Komu sa páči viac malá okružná trasa a pohyb sčasti lesíkom, je to možné.
Okolo pahorku Zmina vedú neznačené chodníčky, ktorými si dá celý kopček obísť dokola. Alebo je možné obísť na južnú stranu svahu, odtiaľ vystúpať na vrchol Zminy a zísť cez Golgotu okolo kostolíka a kaplniek dolu.
Celá okružná trasa sa dá zvládnuť za približne hodinku. Východisko pri tabuli Kalvárie má nadmorskú výšku okolo 250mn.m., vrcholček Zmina 346mn.m, prevýšenie je teda necelých 100 výškových metrov.
Obrázky v tomto článku sú zo západného polookruhu, ktorý sa mi javí zaujímavejší.
Od začiatku kalvárie vedie na západ dobre v teréne viditeľný chodník. Jemne stúpa lesom, pomedzi skupinky listnatých i ihličnatých stromov. Zastúpené sú duby, hraby, brezy, borovice, smreky i ďalšie.
Trasa sa postupne skrúca na juh, kde to začína byť trocha členitejšie a zaujímavejšie na pohľad. V kamenistom teréne sú balvany a ryolitové skalné útvary, preriedený borovicovo-dubový porast miestami dovoľuje pohľad na západ a juh, na lúky a pahorky.
Z juhu sa dá po nenápadnom chodníčku vystúpať na vrchol Zminy. Pred vrcholkom je malé ohnisko s lavičkou. O kúsok ďalej sa už dostaneme ku krížom Golgoty a dá sa zostúpať smerom dole klasickou trasou.
Zaujímavé je, že kopček Zmina bol v čase výstavby Kalvárie na začiatku 20. storočia úplne odlesnený. V čase, keď píšem tento článok – rok 2025, teda môžeme pozorovať, ako vyzerajú bývalé lúky, pasienky po zhruba 100 rokoch.
Trasa Kalvárie je udržiavaná. Priestor pod stromami je vykášaný. Okolo chodníčkov rastú pekné lipy a javory, časť od kostolíka hore ku krížom tvorí krátku alej. Pomedzi staršie stromy vidno aj samovoľne naletené stromy iných druhov. Sú tu agáty, brezy. Potešiteľné je, že sa myslí aj na obnovu – je tu pár vysadených mladých líp.
Zdroje:
Web farnosti Hliník nad Hronom, Mapy.cz